|
Novela zákona je tento krát zameraná na boj proti daňovým únikom, s úmyslom zákonodarcu predchádzať daňovým únikom, keďže Slovensko je jedným zo štátov, ktoré vedú v tejto oblasti prim. Či sa štát dočká prínosu, alebo pôjde len o byrokratické obťažovanie podnikateľov ukáže čas.
1.Zábezpeka na daň.
Od 1.10.2012 sa vkladá do zákona povinnosť zloženia zábezpeky na daň pri subjektoch, ktoré žiadajú o registráciu k DPH, prípadne im táto povinnosť vznikla zo zákona. Povinnosť zloženia zábezpeky však nevyplýva pre všetky novoregistrované subjekty tak, ako to bolo prezentované v niektorých médiach.
V skutočnosti sa zábezpeka bude týkať len dvoch skupín daňovníkov :
- daňovníkov s problematickou daňovou históriou – čiže rizikové fyzické osoby ktoré podnikajú, alebo sú konateľmi, alebo spoločníkmi spoločností, ktoré mali v minulosti, alebo súčasnosti nedoplatky na dani,
- daňovníkov s dobrovoľnou registráciou, ktorí ku dňu žiadosti ešte nevykonávajú žiadne obchody, ale sa len na podnikanie pripravujú ( čiže majú vo svojom účtovníctve len nákupy, ale žiadne vystavené faktúry ). Problém môže nastať u firiem, ktorých príprava na podnikanie predstavuje napr. výstavbu závodu, a z produkciou sa začne až po niekoľkých mesiacoch, alebo rokoch. V rámci výstavby, kedy majú najvyššie výdavky, a prirodzene, radi by si uplatňovali odpočet dane, bude ich rozpočet zaťažovať povinná zábezpeka.
Minimálna výška zábezpeky je 1 000 €, najviac však 500 000 €, jej výšku určí správca dane s prihliadnutím na riziko nedoplatku. Lehota zloženia u správcu dane je 142 mesiacov, bez nároku na úrok.
Okrem týchto dvoch prípadov registrácie sa bude zábezpeka skladať aj pri dovoze tovaru z tretích štátov, ktorý cez Slovensko smeruje do ďalšieho členského štátu. Dovoz tovar je v takomto prípade oslobodený od dane, kým sa ale nepreukáže, že tovar skutočne opustil Slovensko, bude mať Colný úrad nárok na zloženú zábezpeku.
2.Získanie štatútu platiteľa DPH zo zákona.
Zatiaľ, čo zámerom predchádzajúceho ustanovenia je brániť dobrovoľným registráciam k DPH, existujú skupiny daňovníkov, pri ktorých má štát naopak veľký záujem, aby boli platiteľmi. Ide o firmy, ktoré dodávajú stavby, zväčša s bytovými jednotkami. Ich daňová optimalizácia spočívala v tom, že na každú stavbu otvárali novú spoločnosť. Predajom prvého bytu väčšinou prekročili obrat k povinnej registrácii, čo by pre nich znamenalo odviesť z predaja ďalších bytov do štátneho rozpočtu daň. Preto, aby sa tomuto vyhli, využili časový limit, kedy mali po prekročení obratu vykonať povinnú registráciu, a v tomto čase založili ďalšiu spoločnosť, na ktorú ešte rýchlo pred termínom povinnej registrácie previedli celú stavbu. Takéto reťazenie vykonali niekoľkokrát, aby sa zakaždým vyhli registrácii. Kupujúcimi bytov sú väčšinou občania, ktorým na skutočnosti, či je cena určená s daňou, alebo bez nezáleží, nemajú možnosť odpočtu, ako podnikatelia. Pre stavebnú firmu bolo vždy výhodnejšie, neodvádzať z predaja DPH, a to aj napriek tomu, že nemali nárok na odpočet dane pri nákupe materiálu a prác. Preto do zákona pribudlo ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že firma, ktorá dodáva stavbu, alebo pozemok, sa stáva automaticky platiteľom dane zo zákona dňom dodania pozemku, alebo stavby, ak obrat z predaja prekročí 49 790 €, odpadá časový limit do momentu povinnej registrácie daňovým úradom.
3.Preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu EÚ.
Novy zákon sprísňuje podmienky, ktorými sa bude preukazovať dodanie tovaru do iného členského štátu, keďže toto je oslobodené od DPH. Ide hlavne o preukázanie skutočností, že tovar sa skutočne dostal fyzicky mimo územia SR. V prípade, že prepravu zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ cez poštový podnik ( TNT, Remax, Inspekta, Tatra Billing, DHL, In time, a pod. ) je potrebné preukázať prepravu dokladom o odoslaní. V prípade, že prepravu zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ inou osobou, bude potrebné mať kopiu dokladu o preprave tovaru, s potvrdením prevzatia tovaru. Ak prepravu vykoná sám odberateľ, alebo dodávateľ, bude potrebné preukázať prevzatie tovaru potvrdením o prijatí tovaru, ktoré musí obsahovať názov odberateľa, sídlo, množstvo, druh tovaru, meno priezvisko vodiča, evidenčné číslo motorového vozidla. K týmto všetkým dokladom je potrebné mať okrem faktúry, potvrdený dodací list, doklad o prijatí platby, príp.zmluvu.
4.Tzv. tuzemské samozdanenie.
Tzv. samozdanenie je systém doposiaľ známy hlavne pri cezhraničných obchodoch. Ide o mechanizmus, kedy nastáva situácia, že určitá osoba ( doteraz zahraničná ) má ako predávajúci povinnosť odvodu DPH na Slovensku, avšak napríklad kvôli zjednodušeniu administrácie zákon nariaďuje vykonať za ňu tento akt slovenskému kupujúcemu svojom priznaní. Preto zahraničné faktúry sú väčšinou bez DPH, kupujúci vykoná za zahraničného dodávateľa odvod dane, ale zároveň si v tom istom priznaní vykoná odpočet dane. Peniaze teda „nepretečú“ cez štátny rozpočet a okamžitý dopad na cash flow podnikateľa je nula. Otáčanie peňazí cez štátny rozpočet sa stalo pre niektorých podnikateľov - zvolením vhodných určitých zhôd okolností zdrojom príjmov. Išlo o situácie, kedy bola DPH na jednej strane nárokovaná kupujúcim na odpočet, na druhej strane však nebola štátu nikdy zaplatená. Najčastejšie sa uvedené aplikovalo v situáciach, kedy bol predavajúci v platobnej neschopnosti, a nebol mu poukázaný ani len príjem z predaja tovaru, keďže ten sa väčšinou vysporiadal určitými zápočtami. Štát potom aj napriek riadne oficiálne priznanej dani, nemal ako vymáhať na predávajúcom daňový záväzok, pričom kupujúci mal aj napriek takejto situácii nárok na jej odpočet.
Do zákona teda pribudli situácie, kedy je aj v rámci tuzemských dodávok osobou povinnou platiť daň odberateľ. Daň sa neotočí cez štátny rozpočet, a nebude možné nárokovať z neho to, čo mu nebolo nikdy zaplatené.
Pôjde o prípady, kedy sa bude dodávať nehnuteľnosť, ktorá bola predaná v rámci výkonu exekúcie, alebo sa bude dodávať tovar, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, prípadne pôjde o bežné dodanie stavby, v režime zdanenia podľa § 38 ods.1 Zákona o DPH.
O tuzemskom samozdanení ( teda neotočenia peňazí cez štátny rozpočet ) sa uvažuje aj v súvislosti s dodaním stavebných prác. Účel tohto ustanovenia by mal byť tent okrát naopak, zrejme skôr v prospech podnikateľov a tak štát s týmto krokom váha. Pre stavebné firmy, ktoré stavebné práce dodávajú a na druhej strane kupujú, by znamenal priaznivý dopad na ich cash flow, keďže štát by im nazadržiaval po určité časové obdobie v dani peniaze, čo nie je pri veľkých obratoch stavebných firiem málo. Pre štát by však tento krok znamenal určitý finančný výpadok, kedy by nemohol určité časové obdobie hospodáriť s neúročenými cudzími peniazmi. A tak, snaha slovenskej štátnej správy vyjsť v ústrety podnikateľom a podporiť podnikateľské prostredie nie je v tomto smere taká výrazná ako napríklad v susedných Čechách, kde sa tento inštitút používa od roku 2011.
5. Ručenie za daň.
Ďalšou úpravou, ktorá slušným podnikateľom skomplikuje život je rozšírenie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za daň u odberateľa a dodávateľa. Pokiaľ odberateľ vedel, mal vedieť, alebo mohol vedieť, že daň z obchodu nebude zo strany dodávateľa odvedená, je spoločne s dodávateľom zodpovedný za neodvedenú daň. Dostatočným dôvodom, k tomu, aby správca dane mohol uvedené tvrdiť, bude postačovať naplniť niektorú zo skutočností :
- hodnota na faktúre je bez ekonomického zdôvodnenia neprimerane vysoká, alebo nízka,
- plaiteľ pokračoval v uskutočňovaní obchodov s platiteľom, ktorý bol zverejnený Finančným riaditeľstvom na portáli Finančného riaditeľstva ( www.drsr.sk alebo www.financnasprava.sk ) ako „rizikový“ subjekt ktorý opakovane nepodáva daňové priznania, neplatí daňovú povinnosť, nie je zastihnuteľný na adrese sídla, porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.
- personálne prepojenie medzi dodávateľom a odberateľom.
Pokiaľ dodávateľ neuhradí štátu daň uvedenú na faktúre, a bude naplnená niektorá z vyššie uvedených podmienok, bude daňový úrad žiadať zaplatiť daň od odberateľa a to do ôsmych dní od doručenia výzvy ! Zánikom dlžného dodávateľa nie je povinnosť ručiteľa dotknutá.
Podľa mojich vedomostí, zoznam v súčasnosti na portáli zverejnený ešte nie je. Takisto nie sú vyjasnené určité detaily, súvisiace so zverejňovaním subjektov, ako napríklad, ktorý moment zverejnenia bude dôležitý. Môže sa totižto napríklad stať, že rizikový subjekt zverejnia deň po uzavretí kontraktu, po úhrade faktúry dodávateľovi, alebo v deň podania priznania, kde bude uplatnený odpočet, a pod. Akým spôsobom bude daňový úrad prihliadať na takéto skutočnosti je momentálne otázkou. V každom prípade je však potrebné byť obozretný pri obchodoch s väčším objemom.
6.Zdaňovacie obdobie.
Novo registrovaný platitelia DPH musia mať od 1.10.12 zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, bez možnosti výberu medzi štvrťrokom a mesiacom. Až následne, keď sú platiteľmi minimálne 12 mesiacov, a ich obrat za týchto 12 mesiacov nedosiahne 100 000 €, môžu požiadať o zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac.
Podmienka naplnenia obratu 100 000 € za najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov pomení zdaňovacie obdobia aj už registrovaným štvrťročným platiteľom dane. Podľa ustanovení zákona a rozsiahleho materiálu Finančného riaditeľstva uvedeného na portáli, bude aktuálne v najbližšej dobe pre už registrovaných štvrťročných platiteľov aktuálne nasledovné :
- firma, ktorá prekročila obrat 100 000 € už k 30.9.12 sa stáva mesačným platiteľom k 1.1.2013,
- firma, ktorá obrat 100 000 € prekročí v priebehu posledného štvrťroka 2013 sa stane mesačným platiteľom DPH od 1.4.2013
7.Doklady z registračnej pokladnice, vystavovanie faktúr ( v platnosti od 1.1.2013 ).
Zmeny nastanú aj v systéme vystavovania a uchovávania faktúr. Z ustanovenia by som vybrala len niektoré zásady :
- - pre účely možnosti uplatnenia odpočtu DPH pri nákupe, pričom bol za nákup vyhotovený doklad z registračnej pokladnice sa bude môcť uplatniť odpočet dane, len v takom prípade, že hodnota na doklade nepresiahne 1 000 € pri platbe v hotovosti, a 1 600 € pri platbe kartou. Zákon nezakazuje pri vyšších hodnotách vystavovať doklady z registračných pokladníc, avšak kupujúci si z nich nemôže uplatniť odpočet dane. Preto je potrebné hlavne v takých situáciách, keď sa nakupuje vo veľkom (napríklad stavebný materiál v Baumaxe, alebo Hornbachu, prípadne nábytok v Ikea ) dať pozor na to, do akej výšky je doklad z registračky. Pri prekročení uvedených limitov, je potrebné žiadať od predajcu riadnu faktúru,
- - pri cezhraničných faktúrach, pri ktorých sa neuvádza DPH, z titulu, že ju vo svojom štáte odvádza kupujúci sa bude namiesto dlhej vety a odkaze na príslušné články smernice uvádzať len poznámka...“Prenesenie daňovej povinnosti.“
8.Zakladanie nových spoločností.
So zmenami v oblasti DPH súvisí aj novela Obchodného zákonníka a Zákona o správe daní. Podľa nového znenia nemôže spoločnosť založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok.
Podľa uvedeného potom vyplýva povinnosť predkladať súdu pri založení spoločnosti, alebo prevode väčšinového podielu súhlas správcu dane so zápisom do Obchodného registra. Ten je povinný ho vystaviť do troch pracovných dní odo dňa podania žiadosti. Bližšie info na www.drsr.sk .
|
